Zapletení v sieti

Komunikácia je neoddeliteľná súčasť nášho života. So svetom komunikujeme od prvej chvíle našej existencie, to znamená, od nášho počatia. Komunikujú jednotlivé časti v nás, komunikujeme my zvnútra von a komunikujú objekty, okolie, príroda, vesmír smerom k nám. To, či na komunikáciu využívame všetky kanály, ktoré sú nám k dispozícii, a či si ich vôbec uvedomujeme, záleží od našej momentálnej vnímavosti.

 

Komunikáciu vo všeobecnosti môžeme rozdeliť do niekoľkých úrovní:

  1. Intrapersonálna komunikácia, kedy som vysielačom a aj prijímačom ja sám. Zahŕňa naše myšlienky, pocity a spôsob, ako pozeráme na seba.
  2. Interpersonálna komunikácia predstavuje rozhovor medzi dvoma ľuďmi.
  3. Skupinovú komunikáciu vnímame najmä v rámci rodiny, v spoločnosti priateľov.
  4. Komunikácia v rámci komunity predstavuje spôsob fungovania napríklad vo firme či v záujmovej skupine.
  5. Komunikácia v inštitúciách sa týka škôl, náboženstva alebo politiky.
  6. Masová celospoločenská komunikácia je spätá s veľkými verejnými komunikačnými sieťami, najmä s médiami.

 

V sieti

Keď si predstavím komunikáciu ako takú, vybaví sa mi prepletená nekonečná sieť, ktorá spája nás ako jednotlivcov. A nielen mňa a osobu, s ktorou práve hovorím, ale mňa aj vás, i keby ste boli kilometre ďaleko. Pretože to, ako sme v tej sieti zapletení, má vplyv aj na ďalšie úrovne komunikácie. I ten najmenší pohyb, ktorý sa v rámci siete udeje, sa zákonite musí prejaviť aj v celom systéme. To znamená, že podľa toho, ako vnímame a posudzujeme seba samých, sa odráža v prvom momente v komunikácii s inými ľuďmi. Lenže kontakt so sebou samým má ďalekosiahlejšie účinky, ako si uvedomujeme. To, čo sa deje na úrovni vnútorného rozhovoru so sebou samým, má totiž dopad až na úroveň celospoločenskej komunikácie.

Sieť v mojom chápaní obsahuje prostriedky predávania, výmeny a aktívneho toku zdieľania a súčasne sa na týchto procesoch podieľajú všetky zložky nášho sveta, i mimo neho. Všetky roviny komunikácie, od osobnej, kde medzi sebou komunikujú aj jednotlivé časti tela, ktoré sú navzájom prepojené a ovplyvňujú sa, až po celospoločenskú.

 

Ľudskosť v nás

V tejto chvíli ma nezaujíma, aké princípy či normy je v dnešnej spoločnosti nutné dodržiavať pri celospoločenskej, sociálnej či komunitnej komunikácii. Pretože väčšinou sú spojené s mocou, súťaživosťou, kontrolou, manipuláciou a vlastníctvom. Zaujímam sa o ľudskú stránku osobnosti, do akej miery sme schopní ju obsiahnuť na danej rovine komunikácie. To, ako sme schopní vnímať svoje okolie, prírodu a svoj vnútorný svet. Pretože ak chceme zmeniť svet, mali by sme začať od seba. Pre niekoho je to fráza, pre čoraz viac ľudí aktívna práca.

 

Tok informácií

Každý z nás vie, že na komunikáciu využívame rôzne kanály. Ak myslíme na našu telesnú úroveň, počujeme ušami, chuťové poháriky nám prinášajú chuťové vnemy (sladké, kyslé, horké, štipľavé…), vďaka čuchovým receptorom rozlišujeme vône. Prostrednítvom hmatu, ktorého sídlom je koža, vnímame dotyk, tlak, chlad, teplo či bolesť.

 

Zmyslové skúsenosti

Okrem telesnej úrovne sa prenos informácií deje aj na psychickej a spirituálnej úrovni. Vnímame pocity, emócie, hovoríme, že vidíme vnútorným zrakom, počujeme vnútorným uchom, vnímame veci nezjavené v realite. Vďaka zmyslovým skúsenostiam, ktoré zažívame každým okamihom, k nám prúdi nekonečný rad informácií. V dnešnej spoločnosti si však väčšina z nás neuvedomuje tento kanál, ktorý je z pohľadu našej duše veľmi dôležitý.

Tento tok informácií k nám prúdi neustále, dokonca aj vtedy, keď spíme. Získať k nemu prístup si vyžaduje vnútornú prácu na sebe, v ktorej je obsiahnutá ochota experimentovať, vnímavosť a pozornosť. Pre mňa je tento tok informácií natoľko lákavý, že som mu povedala áno a pustila sa do vlastného skúmania.

 

Vstup do neznáma

Pustiť sa do skúmania vlastného bytia, ktoré nám zmyslovými a telovými zážitkami prináša informácie a rôzne signály potrebné pre každodenný život, je akoby vstúpiť do neznámej krajiny, kde jedinou priepustkou, aby sme sa tam dostali, je byť ochotný sa nechať viesť a nič nevedieť. A potom len stačí vnímať, čo sa objaví a nechať to rozvinúť.

 

Skryté“ prejavy

Medzi komunikačné schopnosti, pri ktorých využívame jazyky na to, aby sme sa dorozumeli, patria aj tie prejavy komunikácie, ktorými druhým podávame informácie o tom, ako sa v danej chvíli cítime. Či chceme, či nie, týmto prejavom sa nemôžeme vyhnúť a mnohé z nich si pri rozhovore s druhými ani neuvedomujeme. A najmä v tých nevedomých prejavoch sa odráža to, ako sa vnímame a posudzujeme. Naše telo tak môže byť v rozličných situáciách naším skutočným spojencom, ale aj „zradcom“. Preto ak chceme, aby sme sa v našom tele cítili dobre, a aby sme nemali pocit, že ide proti nám, mali by sme sa začať zaujímať o seba a začať si všímať akékoľvek pocity, vnemy, pohyby či tiky tela, ktoré sa počas dňa objavia. Pretože sme zvyknutí ich prehliadať a nezapodievať sa nimi a jedným z kľúčov k pochopeniu toho, kým sme, je práve v ich pozorovaní a skúmaní.

Ivana Ihnátová

Leave a Reply

avatar